reklama

Stratifikácia – skutočná reforma? 2.časť

Pokračujem v predchádzajúcom blogu vo vysvetľovaní problémov Kalavskej stratifikácie nemocníc, prečo ju pokladám za hazard. Prvá časť je tu -preklik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Autori stratifikácie tvrdia zdroj :

  1. Reforma má vraj znížiť odvrátiteľné úmrtia, ktoré máme vysoké. 

Prezentácia IZP: www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZP/2017/prezentacia_13_7_2018.pdf

Nedá sa nesúhlasiť, že Slovensko má až zahanbujúco vysoký počet úmrtí, ktorým sa dalo zabrániť ak by naše zdravotníctvo fungovalo. Ale cesta k jej zníženiu aspoň na úroveň krajín Višegrádskej štvorky sa nedosiahne reformou nemocníc. Pretože to, čo tu flagrantne zlyháva sú ambulancie mimo nemocníc – ambulancie obvodných lekárov a špecialistov. Na toto zlyhávanie ambulancií nás opakovane upozorňuje aj samotné OECD a svedčí o tom aj štruktúra odvrátiteľných úmrtí, teda o aké konkrétne odvrátiteľné úmrtia na Slovensku ide:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa bližšie pozrieme na štruktúru, tak oproti lepším krajinám, alebo aj oproti Česku výrazne „vynikáme“ v troch skupinách odvrátiteľných úmrtí : úmrtia na srdcovocievne ochorenia (vysoký tlak, ateroskleróza, komplikácie cukrovky, srdcové zlyhanie... ), rakovina (konkrétne rakovina hrubého čreva, krčka maternice a prsníka) a ochorenia z infekcií, na ktoré umierajú ľudia hlavne z marginalizovaných skupín (chudobní Rómovia z osád) a potom na zápal pľúc, ktorý u nás v roku 2016 spôsobilo najviac úmrtí v EÚ po Portugalsku. Smrť na zápal pľúc je odrazom nedostatočnej ošetrovateľskej starostlivosti o starších ľudí – prejav nedostatku sestier a nedostatočnej preventívnej starostlivosti obvodných lekárov. Napríklad máme najnižšiu mieru očkovanosti na chrípku (sme 6. najhorší v OECD), či proti pneumokokom u starších ľudí, ktoré obe patria medzi najčastejšie príčiny smrteľného zápalu pľúc. Okrem týchto infekčných príčin úmrtí, Slováci najviac zomierajú na ochorenia, ktoré sa vyvíjajú roky až desaťročia, kým spôsobia smrť. Celý tento dlhý čas sú pacienti „riešení“ v ambulanciách a do nemocnice sa dostanú až po rokoch, keď ich liečiteľné ochorenie dosiahne štádium, kedy je pacient ohrozený na živote, ale už sa mu nedá zásadne pomôcť. Napríklad vysoký tlak môžete mať desiatky rokov bez vážnych ťažkostí, ak ste dobre manažovaný obvodným lekárom, prípadne kardiológom. Ak je pacient vedený zle, už za pár rokov mu môže hypertenzia spôsobiť mozgovú mŕtvicu, až vtedy sa dostáva pacient do nemocnice, ale to už má malú šancu na záchranu života. Rakovina hrubého čreva patrí tiež medzi odvrátiteľné úmrtia. Aj tejto smrteľnej chorobe sa dá predísť pri dobrom zdravotníctve, my sme sa však dostali v jej výskyte na špicu v Európe (sme 2. najhorší po Maďarsku) . Tejto rakovine sa dá často predísť veľmi lacno a veľmi jednoducho. Treba len aktívne vyhľadávať počiatky tohto ochorenia, keď je ešte veľmi ľahko liečiteľné. Deje sa to jednoduchým a lacným vyšetrením stolice na skryté krvácanie. Ak sa u pacienta potvrdí, nasleduje kolonoskopia (vyšetrenie hrubého čreva hadicovou kamerou), ktorá nájde drobný výrastok na čreve a súčasne sa pri kolonoskopii aj veľmi jednoducho toto počiatočné štádium odstráni – život pacienta je zachránený a za pár sto eur, pacient nevyžaduje ani ožarovanie ani nepríjemnú chemoterapiu ani operáciu – rozrezanie brucha. Toto všetko majú zabezpečovať ambulancie ( nie nemocnice) a rozhodujúcu úlohu tu hrá hlavne obvodný lekár. Teda preto je napríklad rakovina hrubého čreva PREVENTABILNÉ – odvrátiteľné ochorenie. Nemocnice riešia rakovinu hrubého čreva až v štádiách, kedy sa pacientovi už len mierne, ale s veľkými výdavkami predlžuje život s rakovinou . Podobne je to aj s rakovinami, v ktorých výskyte zahanbujúco tiež vedieme v Európe ako je rakovina krčku maternice a rakovina prsníka. Ich skoré odhaľovanie, ešte v štádiu, kde sú liečiteľné, sa deje na ambulanciách. Rovnako, účinná prevencia krčku maternice - očkovanie je úloha pediatrických obvodných ambulancií. Vo vyhľadávaní počiatočných- ešte liečiteľných štádií týchto smrteľných ochorení, v takzvanom skríningu, výrazne zaostávame za Európou, rovnako máme veľmi nízku zaočkovanosť žien proti pôvodcovi rakoviny krčku maternice oproti krajinám OECD. Na druhej strane, v OECD vynikáme vo vysokom výskyte týchto rakovín. Toto všetko však patrí do práce ambulancií. Teda pre toto reforma nemocníc sama o sebe nezníži slovenské vysoké odvrátiteľné úmrtia. Tím ministerských analytikov zavádza, ak tvrdí, že ich stratifikácia nemocníc zníži počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. (Hoci sa v posledných rokoch po kritike odborných spoločností rozbehlo väčšie vyhľadávanie týchto ochorení – takzvaný skríning, stále na Slovensku zomiera priveľa ľudí v pokročilých - nezachrániteľných štádiách)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 2. Máme vraj veľa nemocničných lôžok

To, že počet našich nemocničných lôžok nesúvisí so slovenským vysokým počtom odvrátiteľných úmrtí je vysvetlené vyššie (treba sa pozrieť v akých odvrátiteľných úmrtiach „vynikáme“).

Tvrdenie ministerstva, ktoré nám podsúvajú, že máme zlé výsledky, lebo máme veľa lôžok, nesedí. Slovensko má 5,82 lôžok na 1000 obyvateľov. Ak sa pozriete na počet lôžok podľa OECD, tak krajiny, ktoré majú viac nemocničných lôžok ako my, majú i efektívnejšie zdravotníctvo – najefektívnejšie zdravotníctvo(najnižší počet odvrátiteľných úmrtí) má Francúzsko (lôžok 5,98), ale aj Nemecko (lôžok 8,000), či Rakúsko (lôžok 7,370) a aj k nám porovnateľné Česko (6,630), či Poľsko (6,620), všetky tieto krajiny majú viac nemocničných lôžok ako Slovensko. Ale naši ministerskí analytici tvrdia, že ak ich počet ešte znížime, bude lepšie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počet nemocničných lôžok na 1 000 obyvateľov OECD:

https://data.oecd.org/healtheqt/hospital-beds.htm

Analytici prezentujú, že máme vysoký počet hospitalizácií, teda veľa prijatých pacientov do nemocníc:

Prezentácia IZP:www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZP/2017/prezentacia_13_7_2018.pdf

– ich tvrdenie je prinajmenšom diskutabilné, pretože v porovnaní s najefektívnejším Francúzskym zdravotníctvom máme len o 900 hospitalizácií/100tisíc obyvateľov/rok viac, a to funguje ambulantná sféra vo Francúzsku neporovnateľne lepšie. V porovnaní s Českou republikou sme v počte hospitalizácií približne narovnako, to však radšej neuviedli. A Rakúsko i Nemecko má dokonca výrazne vyšší počet hospitalizácií ako my.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaujímavé je aj to, že analytici MZ SR trochu manipulatívne udávajú, že máme veľa lôžok v porovnaní s „priemerom krajín západnej Európy“. Prečo priemer západných krajín? Nedá sa porovnávať neporovnateľné – priemerné výdavky na zdravotníctvo, fungovanie systému, práca a zabezpečenie obvodnými lekármi v západnej Európe sú neporovnateľné s nami. Preto nemôžeme chcieť, aby sa jedna zložka zdravotníctva priblížila k „ priemeru západnej Európy“ a ostatné nie. Druhá časť ministerského zavádzania je v tom, že veľa krajín, ktoré sú zahrnuté do tohto „priemeru západných krajín Európy“ má obrovské problémy s nedostatkom lôžok v nemocniciach, čo sa prejavuje napríklad obrovskými čakacími dobami na nemocničnú liečbu – napríklad v Británii hovoria o kríze z nedostatku nemocničných lôžok (link tu+záberyBBC ), alebo Severské krajiny (Fínsko, ktoré uvádzajú analytici ako vzor – tomu napríklad OECD vytýka dlhé čakacie doby na operácie v nemocniciach link , podobne aj Nórsku link tu a zážitky slováka tu )

Je to akoby ste porovnávali obranu jednotlivých krajín a povedali napríklad, že Slovensko má príliš veľa pozemského vojska v porovnaní s Francúzskom. Pri porovnaní tohto jedného konkrétneho parametra to tak percentuálne skutočne vychádza, ale zamýšľa sa niekto and tým, že Francúzsko má na rozdiel od nás navyše aj námornú armádu? Čiže ak sa pozrieme v akom stave sú obvodné ambulancie na Slovensku (link tu), ako neefektívne pracujú, je logické, že potrebujeme viac nemocničných lôžok ako krajiny, kde obvodné a špecializované ambulancie fungujú lepšie. Jednoducho: ak sa o pacienta dobre stará obvodný lekár, či špecializovaná ambulancia, pacient nepotrebuje tak často hospitalizáciu v nemocnici. To dokazuje aj posledná správa OECD z roku 2017 pre Slovensko - vyberám - citujem z textu:

3. Máme vraj nízku obložnosť – obsadenosť lôžok v nemocniciach

Prezentácia IZP:www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZP/2017/prezentacia_13_7_2018.pdf

Tu sa dá súhlasiť s nízkou vyťažiteľnosťou lôžok v malých nemocniciach, často súkromných a !ziskových (o tom svedčí každoročný prehľad obložnosti, ktorý mi poskytlo samotné MZ SR). Napríklad ja pracujem na štátnej Klinike detí a dorastu FN Nitra, vyťaženosť lôžok máme 86% (počet hospitalizácií je takmer 3900 ročne), počet personálu na jednu hospitalizáciu máme ďaleko menej ako okolité súkromné oddelenia,ale napriek tomu sme stratoví. Novučičká nemocnica „tretieho tisícročia“ – Svet zdravia Michalovce má na detskom obsadenosť lôžok len 66%, a ročne 1500 hospitalizácií.

Pýtam sa, v súkromných nemocniciach ten bájny trh nefunguje? Prečo má ziskové oddelenie tak veľa nevyužitých lôžok a štátne stratové slovenské oddelenie má obložnosť vyššiu ako je „priemer Západnej Európy“ a ešte je aj stratové?

A zamýšľam sa nad tým, ak by stratifikácia ministerstva bola naozajstnou reformou a niektoré menšie oddelenia v okolí FN Nitra by boli pozatvárané, adekvátne tomu sa „nafúkne“ oddelenie v nitrianskej nemocnici? Skúsenosti hovoria o opaku, napriek tomu, že v okolí Nitry za posledné roky zaniklo 5 nemocníc, kapacita – lôžková (vôbec) ani personálna sa adekvátnenenavýšila. V takej situácii na menšom počte lôžok musíte ošetriť viac pacientov, to sa však nutne odrazí na kvalite a predĺžení čakacích dôb. Asi si ešte pamätáte na nedávnu kauzu levickej pacientky, ktorá bola po ťažkej operácii uložená na chodbe. „Slováci zúrili“ a odniesol si to primár – jeden z posledných skúsených lekárov z daného oddelenia musel odísť... Tak sa riešia problémy na Slovensku. Ministerskí analytici nám v ich prezentácii v obložnosti dávajú za vzor Veľkú Britániu, Nórsko a Fínsko – o ich problémoch, dlhých čakacích dobách na operáciu a nedostatku lôžok hovoria linky vyššie – v Británii dokonca vznikol pojem „chodbový lekár“, lebo pre nedostatok lôžok musia pacientov ukladať na chodbe, ale to na pekných prezentáciách z nášho MZ SR nevidno. To nevadí, dôležité, že vedia robiť grafy a porovnania. A týmito grafmi zdôvodňovať ich rozhodnutia. 

4. Máme vraj dlhšie trvanie hospitalizácie ako „priemer západnej Európy“

Prezentácia IZP:www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZP/2017/prezentacia_13_7_2018.pdf

Odhliadnuc od toho, že zase porovnávajú našu dĺžku hospitalizácie s krajinami, ktoré majú nedostatok lôžok a preto sú nútené prepúšťať pacientov skôr, ako je to pre pacienta vhodné, alebo majú na rozdiel od nás skvelú ponemocničnú starostlivosť, teda prepustiť pacienta môžu skôr, lebo je to bezpečné; Nemecko i Francúzsko, ktoré majú najlepšie výsledky zdravotníctva v EU majú dlhšiu dĺžku nemocničného pobytu ako my, Rakúsko takmer rovnakú (8,3 versus 8,5 dňa).

Dnes sú nemocnice na Slovensku platené od poisťovne tak, že dostanú jednu sumu za každú hospitalizáciu na danom oddelení. Pričom sa suma nemení, ak je tam pacient tri dni, alebo tri mesiace. Veľakrát si poisťovne dajú podmienku, že za hospitalizáciu zaplatia len v prípade, že pacient je v nemocnici „aspoň tri dni“... Prečo by mali mať nemocnice teda pacientov zbytočne dlho, keď na tom prerobia? Odpoveď je jednoduchá a súvisí s vyššie uvedeným stavom ambulancií – o pacienta sa po prepustení z nemocnice nemá kto postarať. Napríklad som zažil pacientov v bdelej kóme, za ktorých dýchal stroj, dieťa sme nemali kam preložiť, hoci nepotrebovalo akútne lôžko nášho oddelenia, ale len ošetrovateľskú starostlivosť a ventiláciu. Dieťa u nás preto ležalo aj 5-6 mesiacov, čím zhoršovalo štatistický výsledok dĺžky hospitalizácie nášho oddelenia. Stratifikácia MZ SR tento problém nerieši. 

5. „Reforma“ vraj prinesie viac personálu do nemocníc. 

Personál nemocníc – asi netreba opakovať, že stojíme pred katastrofou z nedostatku sestier, a lekárov (predkladacia správa k stratifikácii priznáva: Predpokladáme, že celkový počet hospitalizácií narastie do roku 2030 o 18%, do roku 2030 nám v prípade, že neimplementujeme žiadne zmeny, bude chýbať približne 3 100 lekárov a takmer 10 000 sestier“)

Citujem tvorcov : „Cieľom projektu Zdravá zmena je tento neželaný trend zvrátiť, zastaviť preťažovanie lekárov a sestier, dať im priestor, aby sa mohli venovať viac svojim pacientom a opäť tak priniesť ľudskosť do slovenských nemocníc. Po novom by tak pracovná vyťaženosť poľavila v prípade sestier aj lekárov. Počet lôžok na jedného lekára by sa oproti súčasným 5 znížil na 4 a dve zdravotné sestry by sa nestarali o 4, ale už len o 3 lôžka.“

Prezentácia IZP:www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZP/2017/prezentacia_13_7_2018.pdf

Sedliackym rozumom je každému jasné, že počet pacientov, ktorí vyžadujú nemocničnú liečbu sa nijako neodvíja od počtu postelí v nemocnici. Toto tvrdenie analytikov je na úrovni myšlienky: pozatvárajme polovicu autoservisov a výrazne nám klesne počet pokazených áut. 

Ak „počet lôžok na jedného lekára by sa oproti súčasným 5 znížil na 4 a dve zdravotné sestry by sa nestarali o 4, ale už len o 3 lôžka“ nijako sa POČET PACIENTOV NEZMENÍ, len lekári a sestry budú musieť rovnaký počet pacientov ošetriť na menej posteliach. Toto sme už zažili prednedávnom, keď sa minister Uhliarik s pánom Faktorom rozhodli rušiť lôžka v žilinskej nemocnici, výsledok bol, že na 96 lôžok bolo denne vyše 100 pacientov https://www.webnoviny.sk/nemocnici-v-ziline-chybaju-postele-na-sprchy-je-poradovnik/ 

Toto tvrdenie analytikov mi pripomína anekdotu, kde vedúci radí kopáčovi: „Si už unavený? Vymeň si čakan!“

Takéto nastavenie – na menej lôžok rovnaký (alebo vyšší) počet pacientov, povedie len k odchodu ďalších lekárov a sestier zo Slovenska.

A ešte jedno tvrdenie politikov a ministerstva: „Reformou sa zrušia nepotrebné oddelenia, čím sa zabezpečí, že personál sa presunie do zostávajúcich nemocníc.“ Pracujem v nitrianskej fakultnej nemocnici, počas mojej praxe v regióne zaniklo 5 nemocníc v okolí Nitry. Z týchto nemocníc však prišlo len pár zamestnancov do nitrianskej nemocnice. Neklamme sami seba, ak niekto robí desiatky rokov (priemerný vek sestry na Slovensku je 50rokov) v nemocnici s menej závažnými stavmi, má už isté zázemie a v neposlednom rade aj vyšší vek, už nebude uvažovať o sťahovaní, ani dochádzaní desiatky kilometrov denne na zmeny do nemocnice s ťažkými stavmi pacientov. Ak ide o kvalitnejšieho lekára, či sestru v mladom veku a má sa sťahovať 50-100km, zvolí už sťahovanie na lepšie platené aj lepšie fungujúce miesto v Čechách, či Rakúsku.

6. Reforma nemocníc prinesie centralizáciu výkonov

Nedá sa nesúhlasiť s centralizáciou výkonov, teda, že zriedkavé a náročné výkony sa nemajú robiť po celom Slovensku, ale len na pár pracoviskách, kde to robiť vedia a majú na to dostatočné skúsenosti. Pani ministerka, ako lekárka dokonca povedala: „Ale nie je možné, aby vám v každom malom meste dokázali otvoriť hrudník alebo lebku.“ Ako lekár by som chcel vidieť, v ktorých malých mestách robili tieto výkony. Dovolím si povedať, že toto je klamstvo.

Treba si uvedomiť, že na chirurgickom oddelení v „Hornej Dolnej“ určite lekár nechce operovať nádor pankreasu ani otvárať lebku. Prečo by to robil? Od poisťovne nedostane viac ako za operáciu pruhu, hoci náklady sú niekoľkonásobné, rovnako riziko pochybenia je obrovské, prečo by ho mal teda tento lekár podstupovať? Logicky teda strašenie, že dnes všetci chcú robiť všetko sa nezakladá na pravde. Dnes je realita práve opačná, všetci, len trochu náročnejší pacienti sú okamžite prekladaní z malých nemocníc do centrálnych nemocníc, kde je personál potom zahltený ľahkými diagnózami a nemá čas sa riadne venovať tým zložitým.

Sám som opakovane zažil, že som ako lekár žiadal vyššie pracovisko o preklad pacienta, z dôvodu , že šlo o náročný výkon pre centralizované pracovisko. A opakovane sa mi stalo, že vyššie, dokonca národné pracovisko mi pacienta nemohlo zobrať z dôvodu, že „majú redukované oddelenie pre nedostatok sestier“ , teda nemajú voľné lôžko. V takom prípade som urgentnosťou zákroku nechtiac nútený vykonať pacientovi výkon, ktorý by mal byť normálne vykonaný v národnom centre. Ale tento problém stratifikácia pani Kalavskej vôbec nerieši.

Musíme si uvedomiť, že „reformovať nemocnice“ bez reformy najviac zlyhávajúcej zložky nášho zdravotníctva – obvodných a špecializovaných ambulancií je nezmysel až hazard. Nemocničná a ambulantná starostlivosť sú prepletené a je všeobecne známe, že práve ambulantný sektor je na Slovensku významne nefunkčný. A práve to je dôvod, prečo máme na Slovensku relatívne viac nemocníc a lôžok. Tento fakt vysvetľuje aj štatistika OECD, podľa ktorej máme ďaleko najviac vyťažené nemocničné príjmy zo všetkých krajín EU, a to z dôvodu „nedostupnosti obvodného lekára“ = primárna zdravotná starostlivosť. V žiadnom inom grafe z porovnaní OECD nevyniká Slovensko tak očividne ako v tomto. zdroj tu

Z odporúčaní OECD pre Slovensko zdroj tu:

Toľko k argumentom súčasného ministerstva zdravotníctva, prečo treba „stratifikáciu“

Tak čo, dáte si „maškrtu“ od zdravotných poisťovní ?

Ak chcete v tejto veci niečo spraviť, stačí aj málo. Politici konajú pod tlakom verejnej mienky. Tlak bude väčší, ak aj tento blog bude mať vysokú čítanosť. Tomu pomôžete kliknutím na zvýšenie karmy blogu, zdieľaním na facebooku a hlasovaním tu.

Celé znenie tratifikácie

Video k stratifikácii

Peter Visolajský

Peter Visolajský

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  68x

Som otec rodiny a pediater. Lekár, ktorý sa rozhodol napriek všetkému zostať na Slovensku. Chcem zverejňovať svoje postrehy a veci, o ktorých viem a tým pomáhať zlepšovať spoločnosť na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  ZDRAVOTNICTVOSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu