reklama

Čo je na splatení dlhu nemocníc amorálne.

Celé Slovensko je zhrozené, že naše nemocnice ZNOVA musíme zafinancovať lebo ich dlh dnes dosahuje 550 miliónov eur ( takmer 17 miliárd korún). Prečo sa naše nemocnice neustále zadlžujú?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (45)

Štátne nemocnice napriek opakovanému oddlženiu z daní, nás daňových poplatníkov, znova dosiahli závratné dlhy a chudáci páni ministri si lámu hlavy ako naše peniaze popresúvať aby sa znova ich dlh splatil. Celé Slovensko je zhrozené, že naše nemocnice ZNOVA musíme zafinancovať lebo ich dlh dosahuje dnes 550 miliónov eur ( takmer 17 miliárd korún).

Niektorí polemizujú, či to treba tento rok, iní, či vôbec . Nad tým však netreba polemizovať. To nad čím sa treba zamyslieť je, prečo ten dlh slovenských nemocníc stále vzniká a prečo sa neustále zadlžujú. Po všetkých tých kauzách, ktoré v zdravotníctve rezonovali sa natíska jednoduchá odpoveď s jednoduchým riešením – nehospodárne manažovanie nemocníc politickými nominantmi, alebo predražené nákupy v štýle piešťanského CT. Slovensko, čo sa týka percenta z HDP, dáva na zdravotnícku techniku najviac zo všetkých štátov OECD. Naopak, čo sa týka výdavkov na pacienta sme predposlední (na pacienta dávame z balíka určeného pre zdravotníctvo skoro najmenej peňazí z krajín OECD – sme druhí od konca ). Spomína sa i prezamestnanosť v nemocniciach, čo je pri pohľade na čísla, mýtus. Stačí si porovnať počet lekárov a sestier v nemocnici na západ od nás s počtami v našich nemocniciach. Tým jednoduchým riešením je podľa niektorých transformácia na akciové spoločnosti, alebo rovno privatizácia. Fakt, že takéto riešenia šíria predovšetkým ľudia spájaní s finančnou skupinou PENTA, je už na inú analýzu. Zámer sprivatizovať nemocnice cez transformáciu sa zakrýva sľubmi o vyššej transparentnosti a väčšej zodpovednosti manažmentov nemocníc a.s. Realita akciových spoločností je však iná, stačí sa pozrieť na zadlženosť železníc a.s., kauzy popradskej nemocnice a.s. , ktorá má rovnakú kauzu nemocničných jedální ako bežné nemocnice, s jediným rozdielom - na riaditeľa nemocnice akciovej spoločnosti mal minister ešte menší dosah ako na riaditeľa inej nemocnice LINK. Ďalším živým dôkazom, sú špecializované nemocnice - srdcové ústavy a.s. , ktorým sa rovnako kauzy a podivné tendre nijak nevyhýbajú, tieto akciové spoločnosti naopak víťazia v rebríčkoch o najmenší počet záujemcov v tendri a podľa zistení Aliancie fair play 3 finančne najväčšie kauzy v zdravotníctve sa týkajú práve nemocníc a.s. Čerešničkou na torte dôkazov by mohla byť Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. s jej kauzami ako pán Forai a jeho byt, teta Anka s masérom a dlh poisťovne , ktorý tam zanechala riaditeľka Zvolenská, pričom za šafárenia pani Zvolenskej bol „audit v poriadku“ a „účtovníctvo odobril audítor “ . Dlh našich nemocníc však netvoria ani zďaleka extrémne výdavky spočívajúce predovšetkým v rozkrádaní, ale nedostatočné príjmy od poisťovní. Dokazuje to aj štatistika OECD, kde v porovnaní s ostatnými štátmi vynaloží Slovensko na nemocnice z celého rozpočtu zdravotníctva výrazne menej percent ako je priemer OECD. Pritom v nemocniciach sa deje tá finančne najnáročnejšia medicína. Dovolím si povedať, že tak lacno ako sa dokáže o pacienta postarať slovenská nemocnica to nedokáže žiadna iná na západ od Malaciek. V roku 2013 sa denník SME spolu s ekonomickým analytikom pozrel na fungovanie štátnych nemocníc, citujem jeden výsledok analýzy: „Výsledky potvrdili, čo sme očakávali. Hospodárenie nie je dobré. Nemocnica je stratová na úrovni prevádzky ako takej. Príjmy z poisťovní zďaleka nestačia na to, aby financovala prevádzku a už vôbec nestačia na investície do vybavenia, budov či personálu.“ LINK 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A do tretice to dokazuje aj slávna veta profesora Pafka, ktorý po úspešnej operácii nádoru pľúc vtedajšieho prezidenta Havla povedal: „Za hodinu prezidentovy operace poišťovny platí méně, než si autoservis účtuje za hodinu opravy prezidentova mercedesu.“ To vyhlásenie lekára po tom, čo zachránil prezidentovi republiky život, vyvolalo škandál a písali o tom aj noviny v Austrálii. O čo trápnejšie však vyznelo Česko, keď sa toto vyhlásenie ukázalo ako pravdivé, keďže novinári porovnali sumu, ktorú dostala nemocnica za úspešnú operáciu prezidentovho nádoru pľúc s cenou servisu prezidentovho auta.

Často sa spomínajú vysoké osobné náklady nemocníc, ale ak dnes fakultné nemocnice dávajú na mzdy zamestnancov 80-90% ich príjmov, tak to nie je následok vysokých platov ani prezamestnanosti ale nízkych príjmov nemocníc. Pretože v nemeckých alebo rakúskych nemocniciach, kde sú osobné náklady 60%, majú na jedno lôžko priemerne viac personálu a platy zdravotníkov sú v týchto krajinách násobne vyššie. Slovenský Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, má osobné náklady len 30 až 40 %, je v zisku a priemerné mzdy personálu sú vyššie ako v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde dosahujú osobné náklady 90%. Rozdiel týchto dvoch nemocníc je teda v príjmoch – srdcový ústav má výšku úhrad od poisťovní garantovanú katológom cien, stratová bratislavská a fakultné nemocnice nie. A práve nízky príjem nemocníc sa skrýva za zázračnou efektivitou našich zdravotných poisťovní. Princíp superbiznisu je jednoduchý: Lekár má zákonnú povinnosť ošetriť každého jedného pacienta – klienta poisťovne, ktorý k nemu príde podľa štandardov modernej medicíny, pacient – občan má zákonnú povinnosť platiť zdravotné odvody poisťovni, ale tretí článok tohto trojuholníku – poisťovňa nemá žiadnu povinnosť za poskytnutú liečbu nemocnici zaplatiť. To sa skrýva za extrémnymi ziskami našich zdravotných poisťovní. V Holandsku, ktorého zdravotný systém je jeden z najlepších, sú zisky zdravotných poisťovní na úrovni 1-2%, u nás dosiahla Dôvera podľa analytikov zisk 14% (620mil eur – porovnajte si to s aktuálnym dlhom nemocníc 550mil eur) . Je amorálne aby ľudia, platili zdravotnú starostlivosť dvakrát – raz cez zdravotné poistenie poisťovniam a druhýkrát cez dane platili dlh nemocníc, ktorý z väčšej časti spôsobili vysokoziskové poisťovne tým, že nezaplatili nemocniciam za liečbu ich poistencov. Riešením, aby spomínaný trojuholník nemocnica-pacient-poisťovňa fungoval, musí byť zákonná povinnosť poisťovne za adekvátne poskytnutú liečbu zaplatiť reálne náklady. Pričom slovo adekvátne je veľmi dôležité a je to prirodzený mechanizmus tlaku na kvalitu nemocníc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PS: A ešte jedna osobná skúsenosť k tejto téme s novým pánom ministrom Druckerom: Na stretnutí tripartity na MZSR 23.5.2016 som oficiálne žiadal pána ministra Druckera osobne, aby zabezpečil zverejňovanie zmlúv a kritérií zazmluvnenia medzi poisťovňami a nemocnicami. Na moju oficiálnu požiadavku opierajúcu sa nielen o požiadavku LOZ z roku 2012, ale aj o stanovisko Transparency International Slovensko a Európskej komisie, mi pán minister Drucker povedal, že je to problém, " lebo by to destabilizovalo systém". Napadla mi nevyslovená podotázka: Koho systém, Haščákov, či Paškov?

Ak chcete aby tento blog čítalo čo najviac ľudí, stačí hlasovať tu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Seminár TIS a EK 10.5.2016: „Zavedenie a zverejnenie kritérií, ich vyhodnotenie pri prideľovaní zmlúv poskytovateľom zo strany zdravotných poisťovní je najdôležitejšie opatrenie, ktoré by v boji proti neefektívnosti a klientelizmu v zdravotníctve mal minister zdravotníctva prijať ako prvé.“

Peter Visolajský

Peter Visolajský

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  68x

Som otec rodiny a pediater. Lekár, ktorý sa rozhodol napriek všetkému zostať na Slovensku. Chcem zverejňovať svoje postrehy a veci, o ktorých viem a tým pomáhať zlepšovať spoločnosť na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  ZDRAVOTNICTVOSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu